Takto sme začínali…
„I najväčšia vec rastie z malých začiatkov“
P. Syrus
História školy sa skladá z nekonečného množstva udalostí, ktoré ovplyvňujeme vedome i podvedome. Tie, ktoré sú viditeľné, sa zapísali aj do histórie Gymnázia v Trebišove, sláviaceho v septembri 2009 svoje 60. výročie založenia. Spomienky na začiatky tejto školy nám veľmi podrobne priblíži kronika, písaná od prvých dní až po súčasnosť p. Pavlom Ružanom, p. Mgr. Annou Vojtušovou, p. Mgr. Annou Andorkovou , v súčasnosti PaedDr. Alenou Potočníkovou a ďalšími neznámymi kolegami a kolegyňami. Vychádzajúc z týchto zápisov, ako aj z rozhovorov s profesormi pôsobiacimi na tejto škole aj z vlastného poznania, si v tomto aj v nasledujúcich článkoch urobíme prierez životom našej školy od jej vzniku až po dnešok.
Zemplínska oblasť Východného Slovenska sa v 20-tych a 30-tych rokoch vyznačovala nedostatkom vzdelávacích inštitúcií. Až 4. augusta 1949 boli rozhodnutím PŠVU v Bratislave preložené tri gymnaziálne triedy zo Spišského Podhradia do Trebišova. Vyučovanie sa začalo 12. septembra 1949 s jednou prvou, jednou druhou a jednou treťou triedou v budove vtedajšej 8-ročnej strednej školy. A tak vznikla jedna z prvých stredných škôl v okrese, ktorá prešla za 60 rokov celým radom organizačných a personálnych zmien. Za ten čas musela bojovať s množstvom problémov a nedostatkom financií a morálneho ohodnotenia vyučujúcich.
Prvé dva roky sa s tým všetkým boril p. riaditeľ Emanuel Harman,ďalších 30 rokov p. Mikuláš Gallay po nich p. Juraj Sobek, PhDr. Ján Bodnár , Mgr. Karol Grega. a posledných desať rokov RNDr. Miroslav Repovský.
V rokoch 1949-1953 mala škola oficiálny názov Gymnázium a v roku 1953 bola škola premenovaná na Jedenásťročnú strednú školu. Nové zmeny v organizácii školy nastali v roku 1959, keď sa názov školy zmenil na Dvanásťročnú strednú školu a v r.1961 na Všeobecnovzdelávaciu strednú školu. K dispozícii už bolo 18 učební, 1 dielňa, 1 telocvičňa, 6 menej vyhovujúcich kabinetov, školská jedáleň a kuchyňa. S rastúcim počtom žiakov škola stále viac pociťovala nedostatok priestorov. Preto sa začalo s výstavbou budovy v areáli školskej záhrady (dnešná zadná budova). Pod dnešným názvom, Gymnázium v Trebišove, je škola známa od 1. septembra 1969.
Záujem žiakov o štúdium na našom gymnáziu neustále narastal, ich počet stúpal, a preto začalo vedenie školy na čele s p. riaditeľom PhDr. Jánom Bodnárom s prístavbou k prednej časti budovy. S prácami sa začalo v školskom roku 1988/89. Zriadili sa tu okrem iného učebne fyziky a biológie, neskôr k nim pribudlo 10 jazykových učební, učebňa dejepisu a chémie.
V závere Pamätnice k 50. výročiu založenia nášho gymnázia odzneli tieto slová : „…vzhľadom na to, že gymnázium vychováva budúcu inteligenciu, musíme urobiť všetko pre to, aby naša mládež mala v nasledujúcich rokoch oveľa viacej šancí a možností na kvalitné vyučovanie ako v tých prvých 50-tych.“ Či sa nám to naozaj podarilo, posúďte sami.
Nové milénium so sebou prináša zmeny vo vedení školy. Riaditeľom sa stal RNDr. Miroslav Repovský. V interwiev z roku 2001 pre školský časopis prezradil, že ho najviac teší, ak sa niečo vydarí. Na otázku, aké zmeny by chcel urobiť na gymnáziu, odpovedal : „ Mravenčou prácou sa dopracovať k tomu, aby všetci učitelia aj žiaci pracovali pre dobro tejto školy, aby prácu, ktorú robia, robili s láskou.“ Riadiac sa týmto krédom zaznamenalo gymnázium pod jeho vedením v poslednom desaťročí najväčší rozvoj vo svojich dejinách po stránke materiálnej, v oblasti organizácie vyučovania aj v oblasti vzdelávania.
Hlavný dôraz sa kládol na informatizáciu . V roku 2000 sa zmenilo študijné zameranie programovanie na informatiku, do praxe sa zaviedli aj prvky projektového vyučovania s využitím novým komunikačných technológií. Ako jedna z prvých škôl na Slovensku získalo naše gymnázium na realizáciu týchto zmien grant v projekte Infovek. V súčasnosti disponuje škola dvoma učebňami informatiky, zriadila sa aj nová multimediálna učebňa, ktorú využívajú okrem cudzích jazykov aj iné predmety. K doterajším učebniam biológie, fyziky, chémie a dejepisu pribudla aj odborná miestnosť na vyučovanie geografie.
V nasledujúcich rokoch nastalo viacero zmien vo vedení školy. V júni 2004 odchádza z funkcie zástupcu školy pre výchovno-vzdelávaciu činnosť Mgr. Karol Grega a na jeho miesto nastupuje PhDr. Jana Serbinová. O rok neskôr ju na tomto poste vystriedala PhDr. Jana Nováková. Vo funkcii zástupkyne školy pre materiálno-technickú oblasť zotrváva aj naďalej Mgr. Mária Kašaiová.
Súčasťami školy sú od roku 2005 aj Jazyková škola a Stredisko záujmovej činnosti. Jeho cieľom je poskytnúť našim študentom plnohodnotné trávenie voľného času vo viac ako tridsiatich záujmových krúžkoch. Najväčší záujem prejavujú študenti o šport. Z tohto dôvodu sa v októbri 2005 zriadilo a uviedlo do prevádzky futbalové ihrisko s umelou trávou. Neskôr sa zrekonštruovala aj telocvičňa a v roku 2007 pribudlo ihrisko s ekologickým povrchom (bývalé asfaltové ihrisko). Škola však aj naďalej zápasí s malými priestormi na vyučovanie telesnej výchovy hlavne v zimnom období a potrebuje vybudovanie väčšej telocvične.
Súčasným požiadavkám nezodpovedal ani stav školskej knižnice. V októbri 2006 sa zrekonštruovali jej priestory a zakúpilo sa množstvo hodnotných titulov zo slovenskej a svetovej literatúry.
Pomerne veľký priestor poskytuje naše gymnázium cudzím jazykom. Týmto smerom sú zamerané aj triedy osemročného štúdia. Jeho prví absolventi opustili brány našej školy v školskom roku 2003/2004 a v nemalej miere prispievajú k šíreniu jej dobrého mena.
K zdokonaľovaniu jazykových kompetencií prispieva tiež jazyková škola, ktorá v súčasnosti poskytuje vzdelanie troch cudzích jazykov – anglického, nemeckého a španielskeho nielen našim študentom, ale aj širokej verejnosti. Gymnázium sa tak stalo otvorenou inštitúciou vzdelávajúcou širokú verejnosť. Od roku 2007 je aj Akreditovaným testovacím centrom pre ECDL a od roku 2008 testovacím centrom pre anglický a nemecký jazyk . Poskytuje možnosť získať certifikáty City & Quilds, Österreichisches Sprachdiplom a Európsky počítačový vodičský preukaz (ECDL) s medzinárodnou platnosťou.
Ako jedna z prvých škôl na Slovensku získalo naše gymnázium v decembri 2007 certifikát manažérstva kvality podľa STN EN ISO 9001:2001 a v rámci projektu „GTV -kvalitná a otvorená škola“ sa vybudovali základy Komplexného manažérstva kvality TQM (Total Quality Management ). Tieto aktivity prispejú k skvalitneniu riadenia práce na škole vo všetkých úrovniach, oblastiach a procesoch a určite uľahčia realizovať reformu vzdelávania na našej škole.
Skvalitňuje sa aj spolupráca s rodičmi. V roku 2007 sa zaviedla elektronická žiacka knižka, ktorá uľahčuje komunikácia medzi rodičmi, pedagógmi a žiakmi.
Počas posledných desiatich rokov sa naše gymnázium výrazne posunulo dopredu. V súčasnosti patrí medzi najväčšie, najstabilnejšie a najuznávanejšie vzdelávacie centrá regiónu. Dôležité je však vidieť nielen to, čo sa podarilo urobiť, ale aj to, čo sme pôvodne túžili vykonať – vytvoriť z nášho gymnázia kvalitnú, otvorenú školu pre mladých aj dospelých, ktorá im poskytne vzdelanie podľa ich predstáv a potrieb, školu, ktorá im dá dostatočne silné korene, ale aj krídla.
Učte sa pre život, nie pre školu (Seneca)
Cieľom každej strednej školy je vyzbrojiť žiakov do života vedomosťami, ktoré zúročia či už v ďalšom štúdiu na vysokých školách alebo v samotnej praxi.
Túto myšlienku veľmi výstižne formuloval aj učiteľ národov Ján Ámos Komenský: „Ak sa človek má stať človekom, musí sa vzdelávať.“ Kvalita, formy a metódy výuky sa za 50 rokov existencie trebišovského gymnázia tiež značne menili. Ale v centre pozornosti bol stále študent – človek, ktorý sa práve v tomto veku formuje a vytvára si vlastnú hierarchiu hodnôt.
Gymnázium v Trebišove, ktorého prvým riaditeľom bol E. Harman, začínalo svoju životnú cestu s malým počtom tried. Boli len tri. Už v nasledujúcom školskom roku 1950/51 stúpol počet žiakov na 225. O rok neskôr sa vytvorili štyri triedy a tri pobočky. Povolilo sa vyučovanie v oddeleniach v daných predmetoch: geometria – 2. ročník, nemecký jazyk – 3. ročník, francúzština a telesná výchova – 4. ročník, čím sa skvalitnila výuka žiakov. Zaviedli sa aj nepovinné predmety: špeciálna deskriptívna geometria a maďarský jazyk. V nasledujúcom školskom roku k nim pribudli latinský a anglický jazyk.
V 50-tych a 60-tych rokoch bolo popri dennom štúdiu zriadené aj večerné štúdium pre pracujúcich, často sťažované samotnými závodmi, v ktorých študujúci aj pracovali.
So vznikom ďalších troch interných tried a jednej VŠP sa ich počet zvýšil natoľko, že dvojsmennosť sa stala nevyhnutnou. Pedagógovia tejto školy vyučovali aj v elokovaných triedach SPŠ stavebnej, SPŠ strojníckej, SEŠ, SŠP. Ich pracovný úväzok dosahoval až 30 hodín týždenne. Okrem toho museli riešiť triedni profesori aj problémy vznikajúce medzi zamestnávateľmi a ich študujúcimi pracovníkmi. Raz mesačne sa zvolávalo aj ZRPŠ. A tak v šk. roku 1966/67 vyučuje na škole aj sedem externých učiteľov. Do tejto doby mala škola dvoch zástupcov: p. M. Hovanca a p. J. Fačka.
V nasledujúcom školskom roku sa oddelilo riaditeľstvo SVŠ a Pedagogickej školy. Učiteľský zbor bol už pre každú školu samostatný a nevypomáhal žiadny učiteľ.
Pedagogický zbor tvorilo 17 profesorov. Riaditeľom sa ešte v roku 1951 stal p. M. Gallay a v tejto funkcii zotrval celých 30 rokov. Pán A. Velikanič bol menovaný zástupcom riaditeľa školy.
Nové zmeny so sebou doniesol aj šk. rok 1968/69. Vyučovacia doba sa skrátila na 5 dní. Po prvýkrát sa zavádza do nášho Gymnázia aj rozdelenie tried na vetvy prírodovednú a humanitnú podľa záujmu žiakov.
V šk. roku 1974/75 za zriaďujú na škole štyri prvé triedy. Nemalé zmeny sa udiali aj pod vedením p. riaditeľa J. Sobeka, ktorý bol do tejto funkcie uvedený 1. decembra 1980.
Riaditeľom školy sa stáva v r. 1985 PhDr. J. Bodnár a zástupcom zostal p. PhDr. A. Velikanič, CSc, ktorého neskoršie vystriedal p. Mgr. K. Grega.
Dňom 1. septembra 1986 bol na škole zavedený nový vyučovací predmet informatika a výpočtová technika a ďalším sa stalo programovanie. Až dodnes zostali tieto predmety u väčšiny žiakov veľmi obľúbené. Mnohí sa im venujú aj v mimovyučovacom čase.
Demokratickejší systém v našej krajine umožnil žiakom piatich tried prvého ročníka výber cudzích jazykov podľa vlastného záujmu. A vyberať bolo z čoho: anglický jazyk, nemecký, francúzsky, španielsky a ruský jazyk. A o niekoľko rokov si bolo možné zvoliť aj latinský jazyk ako povinne voliteľný predmet.
S počtom tried na škole stúpa aj počet vyučujúcich a riadiacich pracovníkov. Riaditeľom školy je od šk. roku 1990/91 p. Mgr. K. Grega a jeho zástupcami Mgr. M. Kašaiová a RNDr. M. Repovský. Odborné vedomosti odovzdáva svojim študentom dnes už čiastočne omladený pedagogický zbor tvorený 37 stredoškolskými profesormi. Vyše 70% terajších pedagógov školy je absolventom práve Gymnázia v Trebišove.
Samozrejmosťou pre našich žiakov sú aj zahraniční lektori anglického jazyka, ktorí zdokonaľujú ich vedomosti hlavne v oblasti komunikačnej.
Že naši absolventi, ktorých je už 4887, prejavujú záujem o vzdelanie, svedčí aj ich ďalšie štúdium na vysokých školách. V 70-tych rokoch sa viac preferovali technické smery, v 80-tych bol pomer medzi technickým a humanitným zameraním takmer vyrovnaný a dnes, v 90-tych rokoch, stúpa záujem o školy humanitného zamerania (právo, učiteľstvo) a smery ekonomické.
Možnosti kvalitnej výuky poskytuje naše gymnázium už aj tým najmenším. Patria k nim žiaci prímy, sekundy a tercie, ktorí sa veľmi dobre a rýchlo adaptovali na stredoškolské pomery vyučovania.
Jedna generácia žiakov odchádza, druhá prichádza. Spája ich však škola, ktorá v sebe skrýva to najcennejšie – spomienky na mladosť.
Nielen chlebom je študent živý
K dosiahnutiu harmonicky rozvinutej osobnosti nepatrí len starostlivosť o jej telesný rozvoj, vzdelanie, ale dôležitou vlastnosťou mladého človeka je aj zmysel pre krásu a estetické cítenie.
Trebišovské gymnázium má v tomto smere veľmi hlbokú a dávnu tradíciu začínajúcu v prvých rokoch existencie školy a pokračujúcu aj v dnešných časoch.
Študenti našej školy prijímali umenie nielen na hodinách, v škole, ale venovali sa mu aj vo voľnom čase. Dôkazom toho je úspešná práca divadelného súboru, ktorý šíril kultúru a umenie aj v okolitých obciach a pravidelne sa zúčastňoval rôznych okresných aj celoslovenských súťaží ochotníckych divadiel.
V 50-tych rokoch viedol literárno-dramatický krúžok p. Kizák. Pod jeho vedením nacvičili žiaci hru Kmotrovci od J. Skalku, Statky – zmätky od J. G. Tajovského, Rok na dedine aj Mladé letá od M. Kukučína.
V súvislosti s dramatickým umením nemožno nespomenúť meno PhDr. J. Galgana, ktorý sa stal dušou celého divadelného súboru. Je hercom aj režisérom. Práci s umeleckým slovom sa venuje takmer úctyhodných 40 rokov. Jeho snaha prináša aj patričné výsledky. Jednoaktovkami Pytačky, Medveď, O škodlivosti tabaku, Tri vrecia zemiakov sa krúžok prestavil obecenstvu v súťaži o Stanislavského pohár a v okresnom kole v apríli 1971 obsadil 1. miesto. Prvenstvo získali aj hrou Ženích z Paríža, nasledujúci rok opäť 1. miesto v okresnej súťaži v Nižnom Žipove hrou Ženba Ďura Šúplatu. Porota ocenila aj prácu kostymérky p. M. Lenčákovej-Ruttkayovej. Tejto činnosti sa venuje dodnes. Práca ochotníckych hercov sa neustále skvalitňuje. Reprezentujú našu školu aj mesto na celoslovenských súťažiach. V r. 1981 získali hrou od J. Chalupku Juvelír na súťaži Palárikova Raková niekoľko vyznamenaní: cenu za najlepšiu réžiu PhDr. J. Galgan, cenu za ženský herecký výkon D. Červeňáková a za výtvarné riešenie inscenácie J. Leško a M. Lenčáková-Ruttkayová.
Členkou tohto súboru bola aj dnešná herečka, T. Červeňáková, dnes Radeva. V hre Útek bola ocenená vyznamenaním za najlepší herecký výkon a v r. 1976 sa stala aj víťazkou celoslovenského kola Hviezdoslavovho Kubína.
V tomto divadelnom súbore začínala svoju hereckú kariéru aj ďalšia slovenská herečka, I. Timková, ktorá v r. 1984 získala v hre od J. S. Popoviča Popanštená kotrba v krajskej súťaži Svit cenu za herecký výkon.
Úspešný bol pre našich divadelníkov aj rok 1989, keď na Palárikovej Rakovej získali 2. miesto a Mgr. J. Sabovčíkovi a I. Slováčkovej boli udelené ceny za herecké výkony. Rovnako sa umiestnili v tej istej súťaži aj divadelnou hrou v r. 1993 od P. Zvona Tanec nad plačom.
Školu aj mesto reprezentovali naši študenti aj v televízii. V šk.roku 1971/72 sa relácie Rozlety zúčastnili v odbore recitácie V. Tkáčová a J. Šalamon, v prednese ľudovej piesne M. Ihnátová, ktorá zároveň obsadila 1. miesto. Tretím najlepším v oblasti výtvarníctva sa stal J. Leško.
Magická sila slova preniká do vedomia mladého človeka cez podobu písanú aj zvukovú, hovorenú, ale azda najpôsobivejšie znie z úst samotného umelca. Preto sa na pôde našej školy usporadúvali besedy so spisovateľmi L. Luknárom, J. Skalkom, J. Zamborom, J. Rakayom a M. Kasardom.
Študenti nášho Gymnázia pod vedením svojich učiteľov umenie nielen prijímali, ale pokúšali sa ho aj tvoriť, a tým rozvíjať svoju fantáziu.
Ich vlastná tvorba bola uverejňovaná v 1. školskom časopise, dvojmesačníku MY´75. Prácu redakčnej rady vtedy usmerňovala p. prof. M. Sogelová a p. prof. P. Ružan. Že časopisu, ktorý bol v r. 1978 premenovaný na Rozlet, nechýbala kvalita, dokazuje 1. miesto v krajskej súťaži stredoškolských časopisov.
Veľmi úspešná v písaní poézie bola K. Semanová, ktorá obsadila v r. 1980 II. miesto na celoslovenskom kole XV. ročníka Literárneho Kežmarku a v poézii v r. 1981 1. miesto na II. ročníku celoslovenskej literárnej súťaže L. Novomeského.
Dnes sa o tvorbu našich mladých umelcov stará p. prof. A. Kovalíková. Radí im, podporuje ich a pomáha pri vydávaní sporadického časopisu SOFIA. Pomocnú ruku podala aj dvom študentom z terajšej 3. B triedy, Ľ. Koščovi a J. Vargovi, ktorí spojili krásu slova s paletou farieb. A tak vznikla v r. 1996 hodnotná výstava výtvarných prác. Ideu každého obrazu či skice preniesol do sféry poézie Ľ. Koščo. Ku každému dielu svojho spolužiaka napísal báseň. Táto výstava sa stala dôkazom toho, čo dokáže spojenie umeleckého nadania s trochou snahy zo strany študentov aj učiteľa.
Dostatočný priestor sa na našej škole venoval aj sfére hudobnej. Priekopníkom v tejto oblasti bol p. profesor Tichý. Pod jeho vedením vyvíjali svoju tanečnú a spevácku aktivitu súbory Valal a Valalík. Z nacvičených zborových piesní bol v r. 1953 zhotovený zvukový záznam a zaslaný do Československého rozhlasu v Košiciach. Súbor sa zaujímal aj o pôvodnú ľudovú tvorbu. A tak 100 ľudových piesní z nášho okolia zaslali Československému rozhlasu a SAV do Bratislavy.
Záujem študentov sa postupne orientoval viac na modernú hudbu. Z tohto podnetu vznikla hudobná skupina Ultra (1973-76), ktorá vo svojom repertoári ešte ponechala ľudové piesne, ale jej jedenásti členovia sa orientujú aj na modernejšiu hudbu.
Slovenskými piesňami a prvými pokusmi o vlastnú tvorbu sa zaoberala skupina Alfa (1976-78). Bola päťčlenná a vystupovala na školských večierkoch, stužkových slávnostiach a spríjemňovala atmosféru družobným návštevám našej školy aj mesta.
Najdlhšiu činnosť vyvinula skupina Gamma (1978-82). Do svojho repertoáru zaraďovala hlavne vlastnú tvorbu po stránke textovej aj hudobnej. Niektoré piesne boli zaslané aj na Bratislavskú lýru. Jej členovia zožali úspechy aj na súťaži amatérskych skupín v Košiciach. Na mestských oslavách, školských akciách aj večierkoch účinkovala aj formácia Sigma (1982-84). Orientovala sa aj na piesne české. Všetky skupiny okrem Ultry mali aj vlastného technika. Odborného poradcu z profesorského zboru im všetkým robila p. profesorka M. Ruttkayová.
70-te roky boli bohaté na úspechy našich študentov nielen v oblasti hudobnej, ale aj tanečnej. A. Klimeková obsadila 2. miesto na celoslovenskom kole v súťaži Melódie priateľstva, Hilda Hrtanová so sestrou Ernou získali na Detvianskej zlatej ruži v obore speváckom a noviniek tanečnej hudby pekné 3. miesto a aj cenu diváka. A. Ducárová a J. Lopatník sa umiestnili na majstrovstvách Východoslovenského kraja v spoločenskom tanci na 3. mieste.
Trebišovské Gymnázium už vychovalo nejedeného umelca, známeho dnes v celej krajine. Nemalú zásluhu na tom majú vyučujúci, ktorí podchytili a rozvíjali ich nadanie. Možno je tomu tak aj preto, že učiteľstvo nepovažovali a ani dnes nepokladajú za povolanie, ale za poslanie a veria Čechovovým slovám „Učiteľ musí byť umelcom, vrelo milujúcim svoju prácu.“
Mimoškolská činnosť
Na hodinách vyučovania sú žiakom sprostredkované iba základné vedomosti a zručnosti, ktoré môžu ďalej rozvíjať za pomoci svojich učiteľov na mimovyučovacích aktivitách. Takýmito činnosťami na našej škole sú krúžky, olympiády, súťaže. Je len na schopnostiach a snahe našich žiakov, do ktorej z týchto aktivít sa zapoja.
Systematická príprava v tom – ktorom predmete vrcholí účasťou na olympiádach. Tejto súťaže prírodovedných, humanitných a spoločensko-vedných odborov sa každoročne zúčastňuje množstvo žiakov.
Významné umiestnenie v šk.r. 1974/75 získala na krajskom kole fyzikálnej olympiády E. Šiňajová. Umiestnila sa na 1. mieste. Účastníkom celoslovenského kola sa stal v šk. roku 1978/79 V. Mantič.
Úspechy v biologickej olympiáde dosiahla v šk. roku 1977/78 J. Puciová, ktorá na krajskom kole obsadila 1. miesto. Úspešnejšia bola v školskom roku 1979/80 V. Miňovská. Na celoslovenskom kole získala 1. miesto a o rok neskôr dosiahla v tej istej súťaži 3. miesto na Slovensku M. Smaržíková.
Darí sa nám aj v matematike a programovaní. Veľmi úspešným riešiteľom týchto olympiád a zároveň najúspešnejším žiakom v doterajšej histórii školy bol M. Dudík, ktorý stále získaval popredné umiestnenia či už doma alebo v zahraničí.
Na matematických olympiádach si vybojoval v medzinárodných súťažiach v šk. rokoch 1994/95 a 1995/96 strieborné medaily, o rok neskôr v kategórii P zlatnú a v kategórii A bronzovú medailu.
Veľmi dobre sa našim študentom darilo aj v oblasti informatiky. Prvé miesto v súťaži Zenit programovanie získal na celoslovenskom kole opäť M. Dudík. Spolu s M. Maťašovským sa v SOČ – informatika umiestnil na 3. mieste na Slovensku. V programovaní sa na 2. miesto v celoslovenskom kole prepracoval v šk. roku 1987/88 K. Ondruš.
Geografia sa stala obľúbeným predmetom aj pre G. Baníkovú, ktorá sa v šk. rokoch 1994/995 a 1995/96 umiestnila na celoslovenských kolách na 2. mieste. Prvenstvá v krajských kolách patria tiež našim študentom. V r. 1997 získala A. Kašková 1. miesto, v r. 1998 M. Eperješi druhé a v r. 1999 sa umiestnil M. Hallér ako prvý.
Aj vyučovanie cudzích jazykov dáva vynikajúcim žiakom možnosť zapojiť sa do olympiád.
Významné úspechy dosiahol v nemeckom jazyku P. Šalamon, ktorý sa v minulom aj v tomto školskom roku zúčastnil celoslovenského kola. Naposledy sa umiestnil ako šiesty v rámci Slovenska.
Nemalé úspechy zožali naši študenti aj na olympiádach zo španielčiny. P. Rabatinová a E. Rohaľová obsadili v šk. roku 1993/94 zhodne 5. miesto na Slovensku vo svojich kategóriách. K. Suchá obsadila v šk. roku 1994/95 a 1996/97 tretie miesta na Slovensku. V šk. roku 1995/96 bola druhá najlepšia a P. Rabatinová získala v tom istom čase 3. miesto.
Francúzsky jazyk reprezentoval v školskom roku 1995/96 na celoslovenskom kole M. Sobek. Svojimi komunikačnými schopnosťami sa prebojoval na 3. miesto na Slovensku.
Krúžky na našej škole patria k samotnej tradícii. Už v šk. roku 1956/57 ich pracovalo na škole niekoľko: literárny, biologický, fotografický, spevácky, telovýchovný a turistický. V šk. roku 1974/75 pribúda kurz strojopisu, rozhlasový a šachový krúžok, ktorý pracoval pod vedením p. J. Demčáka. Snaha a horlivosť zo strany študentov aj učiteľa hneď priniesli svoje ovocie. Na Vianočnom šachovom turnaji na majstrovstvách stredoškolákov v Michalovciach získalo naše šesťčlenné družstvo 1. miesto a postúpilo do celoslovenskej súťaže.
Azda najobľúbenejším predmetom na našej škole bola a je telesná výchova. Nemožno sa preto čudovať, že tu pracoval volejbalový, futbalový, basketbalový, hádzanársky a ľahkoatletický krúžok.
V šk. roku 1975/76 obsadili naši športovci v okresnej súťaži vo väčšine disciplín prvé miesta. O rok neskôr sa J. Dudáš umiestnil na krajskom kole v ľahkej atletike v hode diskom na 1. mieste.
Veľmi úspešným pre naše študentky bol šk. rok 1968/69, keď na majstrovstvách Slovenska v ĽA obsadili prvé tri miesta: 1. miesto vo viacboji starších dorasteniek, 2. miesto K. Mihalková v súťaži jednotlivcov, 3. miesto M. Bebjaková (terajšia p. prof. M. Jalčoviková) v súťaži jednotlivcov.
Pekne sa umiestnilo v šk. roku 1970/71 aj družstvo chlapcov (Ostrožovič, Gecík, Hruška, Radomský – terajší prof. TV). Na celoslovenskom finále v ĽA boli tretí. Ženy sa v tom istom roku v rovnakej disciplíne umiestnili na 1. mieste. Zaslúžili sa o to športovkyne Mihalková a Bebjaková.
V Austrálii reprezentoval našu krajinu v šk.roku 1988/89 na II. majstrovstvách v sálovom futbale M. Repovský – vtedajší zástupca riaditeľa školy.
Naši študenti sa zaujímali aj o menej známe druhy športov, ako je vodácky trojboj (1. miesto na majstrovstvách Slovenska v šk. roku 1996/97) a rock´n´rol. V tejto tanečno-športovej disciplíne získala V. Boboňková v šk. roku 1996/97 1. miesto na slovenskom kole v akrobatickom rock´n´role.
Rovnako významným úspechom ako predošlé bolo získanie 1. miesta na majstrovstvách Slovenska v hádzanej v šk.roku 1977/78. Zaslúžilo sa o to družstvo dievčat v zložení: D. Potočníková, E. Zbojovská, A. Kožičová, E. Hrehová, E. Ščerbová, A. Danková, M. Mancošová, M. Ďurišinová, M. Tirpáková, S. Inczingerová, B. Inczingerová, V. Šoucová.
Jednou z vlastností mladého človeka je aj túžba po priateľstve. Naša škola udržiavala družobný styk s SVŠ v Jihlave. V priebehu 20-tich rokov sa zorganizovali výmenné akcie pre žiakov v táboroch, v r. 1963 sme privítali 108 študentov aj so svojimi učiteľmi u nás. Pripravili sa pre nich športové turnaje, výlety do Herľan, Tŕne, večerný táborák. V nasledujúcich rokoch prevládal medzi študentmi hlavne písomný styk.
Škola nadväzuje priateľské styky aj so školami v zahraničí (Stredná škola Ščorsa v Berehove). V šk. roku 1997/98 sa začali rozvíjať kontakty s Gymnáziom v Kisvarde (MR). Na oboch školách zorganizovali pre našich študentov športové podujatia.
Novým priateľom, ktorý nám poslal družobný list v tomto šk.roku je stredná škola v Kutnej Hore. V júni tohto roku sa plánuje návšteva našich študentov v Českej republike.
Mladí ľudia netrávia voľný čas len zábavou, športom, ale mnohí sa snažia urobiť aj kus užitočnej práce. Preto javili veľký záujem aj o letnú aktivitu počas veľkých prázdnin. A tak sa zúčastnili žiaci brigádnických prác v Bratislave, neskôr v Stupave, dokonca aj v Prahe. Od r. 1989 sa mnoho študentov snaží dostať aj na letnú aktivitu do Nemecka.
Veľmi pekným humánnym činom našej mládeže, staršej ako 18 rokov, je bezplatné darcovstvo krvi. Je dôkazom toho, že mladí ľudia majú súcit s chorými, vážia si zdravie a ani ľudskosť im nie je cudzia.
Nemožno sa čudovať, že naši študenti dosahujú také významné úspechy v mimoškolskej činnosti, lebo túžba po poznaní, súťaživosť, snaha byť stále lepším a lepším je výsadou práve mladých ľudí plných energie a entuziazmu.
PhDr. Jana Serbinová