Ako využiť edukatívne počítačové hry a ich potenciál aj na vyučovaní, keď sú súčasťou života našich žiakov? To bola téma seminára, ktorého som sa zúčastnila 19.- 21. októbra 2018 v meste Luxemburg. Seminár bol organizovaný národnou agentúrou pre eTwinningové projekty v Luxemburgu v spolupráci s našou Národnou službou pre elektronickú spoluprácu škôl, ktorá je súčasťou Žilinskej univerzity v Žiline.

Program eTwinning sa zameriava na podporu využívania moderných informačných a komunikačných technológií za účelom vytvorenia partnerstiev európskych škôl. Je to spoločenstvo škôl, do ktorého je zapojených vyše 450 000 učiteľov z celej Európy, financované Európskou komisiou ako súčasť programu Erasmus+. Príležitosť realizovať eTwinningový projekt poskytuje bezpečná elektronická platforma eTwinning Live, na ktorej sa dokumentuje celá realizácia projektu. Študenti majú možnosť komunikovať v bezpečnom priestore so spolužiakmi z rôznych krajín.

Už spomínaného seminára sa zúčastnilo spolu 56 učiteľov z 18 krajín Európy, ktorí mali príležitosť zažiť tri dni plné zaujímavých aktivít zameraných na zmysluplné využitie digitálnych hier vo vyučovaní. Seminár bol postavený na práci vo workshopoch a v jeho závere vznikli rôzne eTwinningové projekty, ktoré boli zaregistrované na portáli eTwinning Live.

Aj naša škola bude znova realizovať projekt a spolupracovať tentoraz so školami v  Belgicku, Grécku, Portugalsku, Poľsku a Lotyšsku.

Vrelo odporúčam všetkým kolegom, bez ohľadu na predmety, ktoré učia či vek ich žiakov, aby sa zúčastnili takéhoto stretnutia, pretože účasť na medzinárodnom seminári okrem iného poskytuje príležitosť stretnúť kolegov z iných krajín Európy, diskutovať a zdieľať dobré nápady využívané v iných školských systémoch.

                                                                                           PhDr. Viera Žajáková

Rok 2018 je označovaný aj ako tzv. osmičkový rok – naše dejiny formovali udalosti rokov 1918, 1938, 1948, 1968. Jednou z množstva spoločenských a kultúrnych akcií, ktoré mapujú naše národné dejiny je aj unikátna zážitková výstava s názvom „Na ceste k slovenskej štátnosti“. Najcennejšie archívne dokumenty, mapujúce vyše 100 rokov existencie Slovenska, sme si pozreli v Kunsthalle/Hale umenia v Košiciach. Pripravilo ju Ministerstvo vnútra v spolupráci s archivármi z celého Slovenska v rámci osláv 25. výročia vzniku Slovenskej republiky, 50. výročia obrodného procesu a 100. výročia vzniku Československej republiky.

Výstava viac ako 600 archívnych audiovizuálnych a 3D dokumentov zachytáva dianie, ktoré formovalo našu súčasnosť. Podujatie je neopakovateľnou príležitosťou pre odborníkov i nadšencov všetkých vekových kategórií obohatiť si vedomosti o historickom vývoji vzniku Československa a nasledujúcich dejinných udalostí až po vznik súčasnej Slovenskej republiky. Výstava nám umožnila pozrieť sa na tieto  udalosti inými očami a vžiť sa aj do každodenného života človeka žijúceho v predchádzajúcom storočí.

                                                                            študenti predmetu Maturitný dejepis

Medzinárodný maratón mieru v Košiciach píše svoju históriu už takmer storočie. V prvú októbrovú nedeľu tohto roku sa konal jeho 95. ročník.

A naši trebišovskí gymnazisti na ňom nemohli chýbať. Školu reprezentovali v kategórii „juniorská štafeta“. Jej súčasťou boli najlepší bežci stredných škôl z Košického samosprávneho kraja. Každý z nich bežal jeden kilometer a spolu zabehli posledné dva kilometre vymeranej trasy.

GYMTV reprezentovali títo žiaci: Vladimír Čerep (III. A), Kevin Košina (II. B), Ondrej Gondek (III. A), Veronika Čalfová (III. B), Zuzana Adamčíková (II. A), Sára Kožuchová (II. A). S celkovým časom 2:45 šliapali na päty aj skúseným maratóncom.

Do behu sa aktívne zapojili aj učitelia a iní žiaci. Pani riaditeľka PaedDr. Mária Kašaiová, pán profesor Mgr. Róbert Janok, Jakub Janok (kvinta) a Matej Janok (tercia) si odbehli minimaratón (4,2 km). Najlepším vytrvalostným bežcom školy ostáva naďalej neprekonateľný pán profesor RNDr. Miroslav Telepovský, ktorý si odbehol už svoj 92. maratón v živote.

Bežcom srdečne blahoželáme a sme na nich právom hrdí.

Mgr. Lenka Janoková

Z iniciatívy Rady Európy v Štrasburgu sa Európsky deň jazykov (EDJ) oslavuje každoročne 26. septembra už od roku 2001.

Jeho cieľom je podnietiť 800 miliónov Európanov zo 47 členských štátov Rady Európy, aby sa bez ohľadu na vek, v školách aj mimo nich, učili viac jazykov. S presvedčením, že jazyková rozmanitosť je nástrojom na dosiahnutie väčšieho interkultúrneho porozumenia a kľúčovým prvkom bohatého kultúrneho dedičstva nášho kontinentu, Rada Európy podporuje mnohojazyčnosť v celej Európe.

Globalizácia a vzorce obchodného vlastníctva prinášajú nevyhnutnosť ovládať cudzie jazyky aj v práci vo vlastnej domácej krajine. Samotná angličtina už dávno nestačí.

Európa sa môže pochváliť bohatstvom jazykov – používa sa tu viac než 200 pôvodných európskych jazykov a mnohými ďalšími hovoria ľudia pochádzajúci z ďalších kontinentov. Je dôležité, aby sme si uvedomili tento cenný zdroj, používali ho a pestovali.

https://edl.ecml.at/Home/tabid/1455/language/sk-SK/Default.aspx

Pri príležitosti tohto dňa sa posledný septembrový týždeň aj na našej škole uskutočnilo mnoho aktivít, ktoré zorganizovali učitelia cudzích jazykov spoločne so žiakmi počas svojich vyučovacích hodín.

Venovali sa prezentáciám rôznych európskych kultúr, jedál, zvykov a ukážkam jazykov, ktorými sa v danej krajine hovorí.

Diskutovali o rozdieloch v používaní jazykov a ich pôvode, pohľadoch ľudí z iných štátov a kultúr na tú „našu“ – európsku a reprodukovali slová z iných jazykov.

Na hodinách ruského jazyka chutnali tradičné nápoje, jedlá a vypočuli si populárnych ruských interpretov.

Počas hodín anglického jazyka žiaci vypĺňali osemsmerovky a krížovky, sledovali prezentácie o jazykoch používaných v UK a rozprávali sa o rôznych jazykoch a zvykoch v Európe. Venovali sa poukázaniu na zvláštností v jazyku francúzskom, talianskom, španielskom, slovenskom a maďarskom a taktiež ochutnali aj tradičné jedlá spomenutých krajín.

Hodiny nemeckého jazyka spestrili rôzne kvízy, krížovky, vytváranie záložiek a ochutnávky tradičných jedál.

                                                                                                                      Mgr. Jana Ferjová

VIDEO Z AKCIE

Od 15.7.2018 do 28.7.2018 našu krajinu reprezentovali Andrej Frič (Gym Trebišov II.A) a Anička Žilková (Gym. Zvolen) na Medzinárodnej olympiáde z nemeckého jazyka, ktorá sa odohrávala v krásnom mestečku Freiburg, v spolkovej krajine Baden-Württemberg.

Cesta sa začala na letisku vo Viedni, odkiaľ sa ďalej letelo do Frankfurtu nad Mohanom. Tam sme už nadviazali prvý kontakt s ostatnými súťažiacimi – našimi slovanskými bratmi z Ruska a Ukrajiny, ale aj z Nového Zélandu či Škandinávie. Odtiaľ sme sa do Freiburgu dostavili autobusom. Akonáhle sme došli do Freiburgu, boli sme ubytovaní v Jugendherberge ( Kartäuserstraße 151), kde sme dostali prvé pokyny a následne nás rozdelili do izieb.

Prvé dni boli zaujímavejšie, pretože boli zoznamovacie. Každý sa snažil si čo najviac mien zapamätať a čo najviac ľudí spoznať. To však nebolo úplne jednoduché pri  140 ľudí z celého sveta s rôznymi menami a tvárami. Časom sa to však zlepšilo a vznikali prvé kamarátstva.

Prvý týždeň bol predovšetkým venovaný tomu zoznamovaniu, ale aj tzv. workshopom. Tie nás mali pripraviť na 3 súťaže, ktoré nás čakali. Boli to 3 workshopy: 1. – Prezentácia – kde sme si mali rozvíjať prezentačné schopnosti, dôraz, intonáciu a kreativitu. 2. – Písanie – tu sa kládol dôraz na gramatiku a štruktúru textu. 3. – Predstavenie/divadlo – bolo na rozvíjanie hereckých a rečových schopností, na kreativitu, schopnosť predviesť sa a odbúrať stres. Všetky workshopy sa odohrávali v priestoroch UWC (United World College), kde sa budú odohrávať aj jednotlivé súťaže.

V prvom týždni bola taktiež akcia, na ktorú sa všetci tešili – „Länderabend“. Bol to medzinárodný večer, kde sa každá krajina predstavila. Ja s Aničkou sme boli oblečení v tradičných slovenských krojoch. Samozrejme nesmelo chýbať malé divadlo, ľudový spev a tanec od Anky, ktorý som sprevádzal hrou na mojich husliach.  Dobrovoľníci, ktorí s nami tancovali, nezostali bez odmeny. Ceny boli šúpolienka a tričko s našou vlajkou a našimi menami. Bola to naozaj rýchla cesta okolo sveta za 3 hodiny. 74 krajín – od USA po Rusko, od Argentíny po Čínu, cez Európu po Nový Zéland. V ten večer si aj obyvatelia uvedomili, že sa ich mesto za tie dva týždne stane najpestrejším, pretože je obohatené o 74 národností.

Predovšetkým ma potešilo to, že sme mohli Slovensko ukázať celému svetu, pretože aj malé krajiny na východe sa majú čím pochváliť.

Blížila sa však prvá súťažná úloha. Úlohou bolo vytvoriť koláž/projekt. Na výber boli témy: Kultúra, príroda, ľudia, hospodárstvo. Každý si mal vybrať jednu tému, v ktorej mal ešte na výber ďalšie 3, aby sa mohol na niečo zamerať. Potom dozor s nami chodil po meste, aby sme zbierali informácie, zaujímavosti, nejaké materiály a fotky, ktoré by sme mohli použiť. Celé doobedie sa týkalo toho, potom sme mali voľno. Až na ďalší deň sme mali 2 hodiny na to, aby sme našu úlohu zrealizovali. Toto bola jediná samostatná súťažná úloha.

Niekoľko dní na to nasledovala ďalšia úloha, ktorá už bola skupinová. Každý tím sa skladal zo 4 ľudí, ktorých úlohou bolo prichystať nejakú prezentáciu na určené témy. Tu sa medze nekládli. Či sme to spravili vo forme divadla, talk-show, debaty alebo aj všetko dokopy – všetko sme mohli, aby sme preukázali kreativitu a tímovú prácu. Okrem toho to bola aj možnosť hlbšie sa spoznať s mojimi kamarátmi z Francúzska, Uzbekistanu a Chorvátska, a taktiež zažiť popri tlaku súťaže veľa zábavy.

Tretia a posledná úloha bola taktiež tímová. Avšak tímy boli zase pomiešané. Nižšie kategórie mali opisovať nejaký obraz, ktorý bol nakreslený maliarom. My v najvyššej kategórii sme si mali z niekoľkých obrazov vybrať 3 a improvizovane k ním vyrozprávať príbeh. Tu išlo predovšetkým o spontánnosť, o počúvanie a spoluprácu. Pri tejto úlohe som spolupracoval s účastníkmi z Ruska, Číny a Bulharska.

Keď sme mali konečne všetky úlohy za sebou, mali sme na programe už len voľný čas. Mohli sme navštíviť rôzne firmy, išli sme do rôznych zábavných parkov, mali sme rôzne športové, spoločenské a kultúrne aktivity alebo sme jednoducho s kamarátmi chodili po meste a robili čo sme chceli. A práve toto bolo na tom najkrajšie. Stráviť čas s kamarátmi. Už nikto sa nepozeral na druhého ako na niekoho z druhého konca sveta. Boli sme už ako jedná veľká rodina.

Avšak tie 2 týždne sa pomaly blížili ku koncu. V posledný deň, kedy bolo už vyhodnotenie, si to každý uvedomil – nebolo dôležité vyhrať. Už len „dabei sein“ bol veľký úspech v živote každého z nás. Predovšetkým spoločne strávené chvíle s novými kamarátmi, množstvo zážitkov a kopce srandy s nimi boli na nezaplatenie. Nikde inde sme nemali možnosť spoznať toľkých ľudí z rôznych kultúr a krajín. A práve ten moment, keď sme sa mali všetci rozlúčiť a vrátiť sa domov, bol najťažší. Verím, že sa čoskoro uvidíme.

Aj keď sme všetci rozličný, v konečnom dôsledku sme aj tak všetci rovnaký. Navždy budeme spojení nemčinou, kamarátstvom a spomienkami. Toto bola IDO 2018.

„Von allen Geschenken, die uns das Schicksal gewährt, gibt es kein größeres Gut als die Freundschaft – keinen größeren Reichtum, keine größere Freude.

Andrej  Frič

V dňoch 21. – 23. júna sme sa my, žiaci sexty opäť po roku vybrali na výlet. Našou destináciou bolo stredné slovensko, konkrétne obec Rajecká Lesná a jej okolie. Prvý deň naše kroky viedli na hrad Strečno, ktorý sa nachádza na brale nad riekou Váh. Výhľad na široké okolie, ktorý sa nám z tohto hradu naskytol bol famózny. Ďalší deň nás čakala túra po náučnom chodníku v Suľovských skalách vrcholiaca na zrúcanine Súľovského hradu. Po túre sme sa presunuli na zámok do Bytče, kde sme sa nepatrne ocitli na svadbe. V posledný deň sme navštívili obec Čičmany. Nie nadarmo je zapísaná v zozname UNESCO. Každý návštevník si hneď na prvý pohľad zamiluje tie maľované domčeky. Poslednou zastávkou nášho výletu boli Bojnice. Tam sme zavítali do najstaršej zoo na Slovensku a mali sme možnosť vidieť viac ako 400 druhov živočíchov. Špeciálne poďakovanie patrí našej triednej profesorke Mgr. Ľudmile Hrubej, ktorá nám to celé perfektne zorganizovala a taktiež pánovi profesorovi Mgr. Martinovi Begalovi, ktorý na nás zodpovedne dozeral.

V tomto školskom roku sa časť študentov kvarty  pripojila k medzinárodnému projektu eTwinning, ktorého uskutočňované aktivity sa vykonávali a dokumentovali v elektronickom priestore TwinSpace.

Na projekte spolupracovalo 8 škôl z týchto krajín: Litva, Taliansko, dve školy zo Španielska, dve školy z Turecka a dve školy zo Slovenska. Jeho názov bol TEEN´S TIME. Študenti tvorili elektronickú verziu časopisu, kde sa po úvodnom predstavení škôl zo spomínaných krajín a výbere loga vytvárali jednotlivé stránky časopisu formou príspevkov do blogov. Študenti najprv spolupracovali v skupinkách vo svojej škole a následne pod vedením koordinátorov boli vytvorené medzinárodné tímy, ktoré tvorili príspevky do časopisu podľa zvolenej témy. Stránky časopisu sú venované jednotlivým záujmom študentov, napr. tancu, filmu, technológiám, jedlu, cestovaniu, knihám, počítačovým hrám, športu či móde. Každý študent sa rozhodol pre tému podľa svojich záujmov.

Stránky výsledného e-časopisu obsahujú rôzne recenzie, kvízy či interaktívne hry. Zapojení študenti v jednotlivých krajinách získali projektový certifikát, ktorý našich študentom odovzdala p. riaditeľka PaedDr. M Kašaiová. Aktivity projektu sme vykonávali na hodinách anglického jazyka. Študenti mali možnosť prakticky využiť svoje znalosti cudzieho jazyka a vyskúšali si spoluprácu s niekým, kto je mnoho kilometrov od nich.

PhDr. V. Žajáková

Školský rok 2017/18 sme sa my, žiaci 3.A, rozhodli zakončiť v metropole Maďarska –   Budapešti. Našu cestu sme začali na železničnej stanici v Sátoraljaujhely. Po príchode do cieľa sme sa išli ubytovať a potom sa začalo naše dobrodružstvo.

 Ako prvý sme navštívili Dom teroru. Maďarská a z časti aj slovenská história, hlavne z obdobia svetových vojen, bola vyobrazená fascinujúcim spôsobom.

Nenechali sme si ujsť ani večerný pohľad na pekne osvetlené mesto. Z hradu Budín sme mali metropolu ako na dlani. Prechádzali sme sa popri Dunaji a absolvovali sme povinné fotografovanie.  Zastavili sme aj v parlamente, ktorý je vyobrazený na takmer každej magnetke a pohľadnici. Ohúrila nás  premakaná architektúra aj Svätá koruna uhorských panovníkov.

Po troch dňoch neustáleho chodenia sme unavení, ale plní zážitkov, nasadli na vlak a vrátili sa domov.

Za zorganizovanie a hladký priebeh exkurzie ďakujeme našim skvelým profesorkám, p. Ružinskej a p. Krivej.